MIB 3413

"Život je challenge, ale cez challenge prichádza realita. Zvedavosťou preskúmame to neznáme".

Play-Fight prax

Play-Fight prax vychádza zo stelesnenej filozofie tekutého tela. Ide o skúmanie toho, čo je to byť človekom. Názov sa pokúša reprezentovať dve základné polarity, ktoré sú súčasťou prírodnej aj sociálnej ríše. Je to symfonická interakcia medzi konfrontáciou a spoluprácou. Z tejto perspektívy je život nevyhnutnou play-fight interakciou, ktorá sa nerušene odohráva v nás samotných práve teraz. A takisto sa odohráva aj s každou interakciou s našim okolím. Kooperatívny aspekt tejto praxe zabezpečuje to, že integrita každého účastníka ostáva zachovaná. Dávame jej úctu a rešpekt. Na druhej strane, konfrontácia nám ponúka pohľad na naše slepé miesta na poodkrytie našej podvedomej rezistencie. Konfrontácia slúži ako brutálne zrkadlo a dáva výzvy našim klamlivým identitám, ktoré sme si na seba počas života obliekli. 

Žiaden odpor

Čeliť vlastnej rezistencií hrá veľkú úlohu v praxi Play-Fight. Osobná rezistencia je často fyzická expresivita hlbokých strachov. Zatiaľ, čo strach je vitálny biologický mechanizmus, ktorý nám zabezpečuje prežitie, celoživotne nadobudnuté strachy, sa už veľmi líšia od základného prirodzeného dizajnu strachu a vedia byť pre náš organizmus veľmi škodlivé. Počas praktikovania vytvárame vhodné a priateľské prostredie, kde si môžeme bezpečne pripomenúť tieto rezistencie a ďalej spoločne preskúmať strachy, ktoré s nimi idú ruka v ruke. Hlavná zmena prichádza, keď sa človek rozhodne prestať klásť odpor vlastnému odporu a postupne prestáva bojovať sám so sebou. Veľmi jednoduchý mentálny posun s ohromnou využiteľnosťou v bežnom živote.

Brutálna úprimnosť

Brutálna úprimnosť k sebe samému a kultivácia brutálnej úprimnosti k sebe samému je jedným zo základných pilierov Play-Fightu. Je to veľmi efektívne cvičenie, ktoré nám pomáha jasne vidieť rozdiel medzi falošnými ideami a obrazmi, ktoré sme si o sebe vytvorili. V kontraste, ak by sme sa snažili intelektuálne definovať, čo je to "reálne", tak to je v celku nedosiahnuteľná úloha. 

Analógiou môže byť predstava, že chceme chytiť oceán do siete. Avšak na druhej strane to nepravdivé môže byť rozpoznané racionálne. Play-Fight dláždi cestu k praxi, ktorá postupne uvoľňuje a rozkladá akékoľvek umelo vytvorené idey o nás samých. Na to, aby sme v sebe kultivovali brutálnu úprimnosť do veľkej hĺbky, do stavu, v ktorom možno ani nevieme, kto vlastne sme, vyžaduje odhodlanie, dôveru a odvahu. Pri tom, ako sa nám postupne rozbíja pocit falošnej identity, môžeme cítiť existenciálne strachy, pocity závrate a iné strašidelné pocity, ktoré však neskôr spoznávame ako súčasť toho, čo nie sme. 

Prepojenosť

Toto je jedným z dôležitých nástrojov, ktorý nemôže byť vynechaný zo symfónie praxe. Je to veľmi jednoduché, žiadne prepojenie, žiaden koncert, žiaden Play-Fight. Aj keď pocit napojenosti je subjektívny, výzvou je orientovať účastníkov voči špecifickému pocitu napojenia, bez ktorého sa Play-Fight nedeje. Každý, kto má skúsenosti s vodou, vie, že odporovať vode neprináša žiadne ovocie, je to nereálne. Voda je základným živlom, ktorý inšpiruje Play-Fight, pretože voda nás pokorne učí spôsob ako nemať rezistenciu, je to brána do špecifického spôsobu spojenia, ktorý si v Play-Fighte veľmi vážime, kultivujeme a udržujeme.

Ak vás zavolá do tejto krásnej, pre mňa najhlbšej práce (nielen) s telom, tak sa budem tešiť na spoločné učenie.

Ro

 

cta

„Dotyk nie je spojenie, je to brána k spojeniu.“